Vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania

Školský vzdelávací program je zostavený tak, aby rešpektoval ciele výchovy a vzdelávania uvedené v § 4 Zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení neskorších predpisov. Rovnako vychádza z rešpektovania hlavného cieľa výchovy a vzdelávania v materskej škole a všeobecných cieľov konkretizovaných v štátnom vzdelávacom programe pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (2016).

Hlavným cieľom výchovy a vzdelávania v materskej škole je dosiahnutie optimálnej kognitívnej, senzomotorickej a sociálno-citovej úrovne ako základu pre školské vzdelávanie v základnej škole a pre život v spoločnosti.

Vlastné ciele a poslanie výchovy a vzdelávania v Materskej škole Nižný Klátov vychádzajú z potrieb a záujmov detí v kontexte ich jedinečnosti a možností materskej školy:

• citlivo vnímať heterogénne zloženie skupiny detí a ponúkať im diferencované a individualizované výchovno-vzdelávacie úlohy v zmysle efektívneho rozvoja ich osobností,
• starostlivo pripraviť všetky deti na vstup do základnej školy,
• výchovno-vzdelávacím prostredím podnecovať a motivovať dieťa k spontánnej aktivite, k zážitkovému učeniu, k bádateľstvu,
• ponúkať dieťaťu dostatok možnosti k pohybu s cieľom rozvíjania hrubej motoriky, vestibularity a proprioceptívneho vnímania ako základu pre rozvíjanie ďalších schopností a zručností,
• cielene rozvíjať osobnosti detí vzhľadom k prevencii, stimulácii či náprave možných oslabení alebo predikcií budúcich porúch učenia a správania,
• v priaznivej sociálnej klíme podporovať priateľské vzťahy v blízkej i širšej skupine,
• umožňovať deťom účastniť sa na výchove a vzdelávaní mimo prostredia materskej školy prostredníctvom realizácie outdoorových aktivít, mimoškolských aktivít a prostredníctvom spoločensko-kultúrneho a športového života v obci,
• podporovať výchovu a vzdelávanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Vlastné zameranie školy

Vlastné zameranie školy vychádza z hlavného cieľa predprimárneho vzdelávania,  z konkretizácie vízie materskej školy, z definovania koncepčného zámeru rozvoja materskej školy na najbližšie obdobie, z doterajších skúseností a vedomostí pedagogického zboru, z potrieb rodičov a detí a z podmienok materskej školy.

Materská škola reaguje na legislatívne a obsahové zmeny predprimárneho vzdelávania. Jej zameranie je v plnom súlade s obsahom štátneho kurikula a s trendom inkluzívneho vzdelávania. Pri výchove a vzdelávaní dôraz kladie na:

1. kvalitnú a odbornú prípravu predškolákov na školské vyučovanie

Príprava na školské vyučovanie je zameraná na podporu tých schopností a zručností, ktoré priamo súvisia a ovplyvňujú proces učenia sa. Príprava na školu začína nástupom dieťaťa do materskej školy, cielene je plánovaná v poslednom roku pred nástupom do základnej školy, tzn. počas povinného predprimárneho vzdelávania. Materská škola stimuluje a podporuje rozvoj funkcií týkajúcich sa zrakového a sluchového vnímania, vnímania telesnej schémy, priestorovú orientáciu, serialitu a intermodalitu, exekutívne funkcie a reč. Nezabúda na cielené získavanie kompetencií z jazykovej, matematickej a prírodovednej oblasti, z oblasti budúceho písania. Ako základ k dosiahnutiu úspechu v uvedenom materská škola považuje dobre rozvinutú hrubú motoriku, vestibularitu a proprioceptivitu. Pri príprave na školské vyučovanie materská škola vychádza z viacerých metodík, najmä z metodiky B. Sindelar (oblasť čiastkových psychických funkcií), Hejného metódy (oblasť matematiky) a metodiky Eľkonina (fonematické uvedomenie). Progresívne vyhľadáva nové prístupy neustálym vzdelávaním pedagógov tak, aby cielená príprava na školu prebiehala systematicky, efektívne a erudovane s ohľadom na predpoklady každého dieťaťa. 

2. inkluzívne vzdelávanie

Materská škola svojim prístupom a stratégiami zabezpečuje prostredie, v ktorom sa snaží o uspokojenie rôznorodých vzdelávacích potrieb každého dieťaťa. Snaží sa o odstránenie bariér v prístupe k predprimárnemu vzdelávaniu aj pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzhľadom k podmienkam, ktorými materská škola disponuje. Pre vytváranie priaznivej inkluzívnej sociálnej klímy je každodenne realizovaný sociálny kruh, ktorého obsahom sú inkluzívne hry, sociálne hry a činnosti na rozvíjanie sociálno-emocionálnej oblasti. Všetky deti bez ohľadu na pôvod, etnicitu, národnosť, vierovyznanie a vzdelávacie potreby dostávajú adekvátnu opateru a výchovu a vzdelávanie, ktoré sú charakteristické individualizáciou a diferenciáciou.  

Dĺžka dochádzky a formy výchovy a vzdelávania

Dochádzka dieťaťa do materskej školy trvá spravidla trvá 3 roky. Dochádzka môže byť predĺžená z dôvodu nástupu dieťaťa do materskej školy vo veku 2 rokov (v prípade voľnej kapacity materskej školy) alebo z dôvodu pokračovania v plnení povinného predprimárneho vzdelávania. Forma výchovy a vzdelávanie je celodenná, tzn. v materskej škole sú triedy s celodennou výchovou a vzdelávaním s možnosťou poldennej výchovy a vzdelávania pre deti, ktorých rodičia o to požiadajú. V prípade plnenia povinného predprimárneho vzdelávania a v prípade pokračovania v plnení povinného predprimárneho vzdelávania je dochádzka dieťaťa každodenná min. 4 hodiny.

Učebné osnovy

Učebnými osnovami školského vzdelávacieho programu sú vzdelávacie štandardy vzdelávacích oblastí Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách.

Východiská plánovania výchovno-vzdelávacej činnosti

Výchovno-vzdelávaciu činnosť plánujeme minimálne týždenne s prevahou plánovania na dlhšie časové obdobie. Pri plánovaní vychádzame z jednotlivých vzdelávacích štandardov, ktoré špecifikujeme v činnostiach dieťaťa a konkretizujeme do výchovno-vzdelávacích cieľov s rešpektovaním výkonovej úrovne skupiny, tzn. niektoré vzdelávacie štandardy konkretizujeme do dvoch, prípadne troch výkonových úrovní. Pri plánovaní ďalej vychádzame z konkrétnej témy, ktorú pomocou plánovania na dlhšie časové obdobie a s možnosťou opakovania podľa potrieb a záujmov detí môžeme prebádať do hĺbky. Výchovno-vzdelávacie činnosti plánujeme tak, aby vo výchovno-vzdelávacom procese dominovala individuálna a skupinová forma výchovy a vzdelávania, frontálna forma výchovy a vzdelávania je plánovaná v činnostiach, ktoré si vyžadujú prítomnosť a aktivitu celej triedy súčasne. Konkrétne činnosti detí plánujeme prostredníctvom zámerne riadených činností a nezámerne riadených činností.

Ako ďalšie východiská pri plánovaní výchovno-vzdelávacích činností vnímame využívanie intervenčných programov a ich obsahov, overených metodík a využívanie interiérového a exteriérového priestoru materskej školy. Plánujeme bez určenia konkrétneho dňa a organizačnej formy, prípadne tieto údaje sú zaznačené ako návrh. Je na pedagógovi, ktorú organizačnú formu využije pri naplnení cieľa a akú dlhú časovú dotáciu mu venuje. Pri plánovaní však zohľadňujeme rozvrhnutie vzdelávacích oblastí tak, aby sa v priebehu školského roka čo najrovnomernejšie dosahovali vzdelávacie štandardy všetkých vzdelávacích oblastí. Každodennými činnosťami sú sociálny kruh pre rozvíjanie sociálno-emocionálnej oblasti a tvorby inkluzívnej klímy a činnosť zameraná na stimulovanie schopností potrebných pre učenie sa a správanie sa dieťaťa (čiastkové psychické funkcie).

V čase letných mesiacov sa výchovno-vzdelávacia činnosť plánuje a realizuje výlučne formou hier a činností podľa výberu detí.

Niektoré vzdelávacie štandardy sa plnia v každodenných situáciách, preto ich nie je nutné (ale je možné) plánovať. Sú zamerané najmä na utváranie, rozvíjanie a upevňovanie: kultúrnych, hygienických, stravovacích a spoločenských návykov detí; zručností súvisiacich s osobnou hygienou a sebaobsluhou detí pri obliekaní a vyzliekaní, zručností v rozvíjaní hier a činností podľa výberu detí a priateľských vzťahov detí v hrách,  komunikačných zručností

Hodnotenie detí

Hodnotenie detí vychádza z princípov a zásad predprimárneho vzdelávania. Učiteľ poskytuje dieťaťu spätnú väzbu a povzbudzuje ho k ďalšej práci. Spätná väzba je zameraná na priebeh celej práce a jej účelom je poskytnúť smer k ďalšiemu snaženiu. Je poskytovaná počas činnosti, učiteľ konštatuje aktuálny stav, v ktorom sa dieťa nachádza. Spätná väzba nezahanbuje, netrestá, ani neodmeňuje. Učiteľ popisuje individuálny pokrok dieťaťa  vo vedomostiach, zručnostiach, jeho osobné úspechy. Diagnostické záznamy sú vedené a vyhodnocované priebežne počas školského roka, záznam sa vykonáva do diagnostických hárkov. Vychádza z prác dieťaťa, z vlastných  záznamov o dieťati, ktoré si po celý rok učiteľka vedie. Konkrétne výsledky detských produktov sú uchovávané v portfóliách každého dieťaťa.

Zhrňujúce hodnotenie sa realizuje dvakrát do roka, u detí rok pred plnením školskej dochádzky formou testovania školskej spôsobilosti interným (učiteľka) aj externým posudzovateľom (psychológ CPPPaP), ktoré po písomnom súhlase zákonných zástupcov dieťaťa a vyjadrení sa materskej školy, posúdi školskú pripravenosť.