S dieťatkom je potrebné hovoriť o škôlke v dostatočnom predstihu. Vysvetliť mu, že rodičia chodia do práce a deti chodia do škôlky. Hovorte o škôlke len pozitívne a v dobrom. V žiadnom prípade dieťa škôlkou nestrašte. Vety typu: „Však počkaj, v škôlke to budeš musieť zvládnuť sám. V škôlke ti nikto nebude pomáhať. Škôlka ťa naučí...“ Takýmto spôsobom vyvoláte u dieťaťa zbytočný strach a s tým spojený plač a nervozitu. A to predsa nechcete. A verte, nechcú to ani pani učiteľky ani ostatné deti. Lebo do škôlky nechodí len vaše jedno dieťa, ale kopec ďalších.

 

O škôlke začnite hovoriť s dieťaťom ihneď, ako sa rozhodnete ako rodičia, že dieťa do škôlky prihlásite. Hovorte mu, čo tam bude robiť, že sa bude hrať, budú tam kamaráti, tety. Nezabudnite mu pripomínať, že po škôlke budete robiť všetky vaše spoločné činnosti naďalej, napr. že pôjdete spolu na obľúbené ihrisko, alebo sa zahráte spolu obľúbenú hru. Dieťa, tak nebude mať pocit, že ho do škôlky odkladáte navždy.  Určite sa okolo škôlky prechádzajte, prezrite si spolu jej dvor a prezrite si ju aj z vnútra. Každá dobrá pani riaditeľka vám umožní takúto návštevu. Ak vám takúto možnosť neponúkne, vy nemáte možnosť škôlku vidieť, či pohrať sa v nej, otočte sa a hľadajte inde. Sledujte informačné zdroje vašej vybratej škôlky, mala by organizovať Deň otvorených dverí, či iné aktivity určené pre nových rodičov.

 

V našej škôlke sa v mesiaci apríli organizuje každoročne Deň otvorených dverí, v mesiaci jún sú pozvaní rodičia na Kávičku v škôlke, kde im pani riaditeľka porozpráva o možnostiach a priebehu adaptačného pobytu a poskytne individuálne poradenstvo. Okrem toho, u nás máte možnosť prísť s dieťatkom do tried či na dvor a pohrať sa s deťmi. Vopred si však návštevy dohodnite, aby s vašou návštevou rátali.

 

Ak sa dieťatko často pýta, kedy už pôjde do škôlky, vyrobte mu odškrtávací kalendár a vizualizujte mu približovanie sa tohto veľkého dňa.

Keď návštevy škôlky nie sú možné z akéhokoľvek dôvodu (tohto roku to boli epidemiologické opatrenia), zapojte do procesu prípravy na škôlku babičky, tety, susedky... Využite ich pomoc k tomu, že sa dieťa naučí bez mamky zotrvať určitý čas. Rátajte s pár slzičkami, no po prekonaní zbytočného strachu zo straty mamy, nastúpi u dieťaťa pocit hrdosti, že dokázalo byť samo a že „je už veľké“. Podporujte ho v týchto momentoch nielen slovne ale aj činmi. Ak ste dieťaťu sľúbili, že k babičke po neho prídete pred večerou, určite svoje slovo dodržte. Alebo ak mu sľúbite, že sa po návšteve tety zahráte hru, zahrajte sa. Určite nekomentujte tieto chvíle vetami typu: „Ty už svoju mamku nepotrebuješ.... Ty si neplakal? Ako to?... Prečo Ti nebolo smutno?...“ Svoje emocionálne vyrovnanie sa so situáciou riešte sami so sebou alebo s iným dospelým. Pre emocionálnu stabilitu dieťaťa nie je nič horšie ako emocionálne labilný rodič.